Tokajské vrchy sa nachádzajú v trojuholníku Szerencs-Sátoraljaújhely-Gönc smerom na sever- východ a juh-západ na hraniciach Maďarskej nížiny a Karpatského pohoria. Z každého hľadiska je to komplexná a jednotná prírodná oblasť.
Nosí v sebe hybridizáciu nielen zemskej kôry, ale aj tu žijúcich ľudí, zvierat a rastlín.
Tokajské pohorie vzniklo pred asi 11-13 miliónov rokov ako výsledok zvláštneho, hlbokého štrukturálneho zlomu. Jeho minerály pochádzajú z vrchnej, 6-10 km-vej časti zemskej kôry. Toto jedinečné zloženie a krajná morfologická poloha pohoria robí Tokajské hory z hľadiska celého Maďarska neopakovateľným.

Z rastlinno-zemepisného hľadiska orech a na túto oblasť špecifické krovia: hrozno, trnka, šípka, hloh lemujú Tokajské hory.

Povulkanické procesy v pohorí vytvorili 13 druhov minerálov a ich 26 modifikácii. Tieto z hľadiska ťažby ľahko prístupné ložiská. sa nachádzajú hlavne v južných a južno – východných polobazénoch a dávajú základ k súčasnej a budúcej ťažbe takmer pol miliardy ton hornín. Táto oblasť od dávna až do súčasnej doby mala významnú úlohu v rozvojových procesoch Karpatskej kotliny.

Ako o tom svedčia nálezy, pračlovek odtiaľ získal z 13 miliónov starých limnokvarcitov kamene k zhotoveniu nástrojov. V súvislosti s pravekými nálezmi je veľmi významný okker pohoria. Obsidian sa používal na zhotovenie hrotu šípu v kamennej dobe. V stredoveku (kremeňové) vulkanity sa používali na výrobu mlynského kameňa.

Na konci stredoveku Thomas Hutník majster vo dvore Rákócziho vyvinul ako prvý na svete výrobu skla položenú na báze perlitu. Ním vyrobené fľaše na víno sa dobre spájali pestovaním hrozna, ktoré sa medzi časom veľmi rozšírilo v tejto oblasti. Vulkanogénne minerály tvorili základ modernej výroby keramiky v Sárospataku, Gonci a v Hollóházi.

V novom veku odborníci a inžinieri v strede Karpatskej kotliny rozvinuli ťažbu takých špeciálnych minerálov, ktoré sa nemohli ťažiť, alebo boli len v malom množstve v ostatných oblastiach krajiny. V tom čase vstúpil do radu surovín bentonit, ktorý pôvodne pred americkým Ford Bentonom odborná literatúra nazývala estonitu. Potom nasledovala renesancia surovín na výrobu keramiky, a rozvinula sa aj ťažba kamení na výstavbu ciest.

Po II. Svetovej vojne sa pre rozvoj politicky podporovaného ťažkého priemyselu boli potrebné minerály z tokajských hôr ako ohňovzdorný íl, kálitufa a perlit, ktorý po výrobe sklených fliaš sa začal používať aj ako stavebný materiál. Veľmi zaujímavé pre túto oblasť je, že ložiská týchto minerálov sa spájajú s už spomínaným pásmom pestovania hrozna, poukazujúc na to, že kvalitné hrozno vyžaduje vulkanickú pôdu bohatú na stopové prvky.

Človek ako najväčší užívateľ nerastných zdrojov od praveku využíva prírodné minerály Tokajských hôr pre stavebné účely. V dobe Kráľa Istvána na stavbu kostolov, neskôr pre verejné budovy väčších miest a na konci XX. storočia pre výstavbu miestnych bytov.

V posledných desaťročiach minulého storočia sa do popredia dostali účinky minerálnych látok na pôdu, rastliny, zvieratá a človeka. V súčasnosti takmer 150 druhov výrobkov slúži záujmy zlepšenia kvality pôdy, ochrany rastlín, zdravie zvierat a v neposlednom rade zdravého plnohodnotného života človeka. Oblasť Tokajských hôr so svojimi obyvateľmi: s Poliakmi, Slovákmi zo severu, s Rusinmi, Rusmi a Ukrajincami z východu, so Švábmi z juhu a už skôr usedenými Staromaďarmi tvorí svojskú populačne hybridizovanú časť krajiny. Jedinečné minerálne a rastlinné bohatstvo oblasti doplní teda aj počas historického rozvoja vytváraná hybridizácia miestneho obyvateľstva. Už od dávna je známe, že hybridy sú viac odolné, lepšie sa prispôsobujú k zmene okolností, ako homogénne druhy.

Zaujímavým minerálom Tokajského predhoria je Zeolítový riolittuf. Je výsledkom 13 mlilionov ročného kyslého explozívneho vulkanického rozpadu. Hodnosť nerastnej suroviny získal v 50-tych rokoch ako surovina pre výrobu cementu, neskoršie v 70-tych rokoch ako nerast bohatý na biostopové prvky.

Význam objavu pre miestnu lokalitu ukazuje, že prvýkrát na Svete sa organizovala Zeolit -konferencia v Máde v roku 1978 s účasťou amerických, japonských, slovenských a bulharských profesorov. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia vtedajšej Maďarskej Akadémie Vied, ďalej zverolekári, geológovia a lekári z Maďarska, ktorí sa zúčastnili vo výskumných prácach a ktorí rozniesli výsledky výskumu na celom svete.

Riolittuf je vrchný vulkanický produkt zemskej kôry. Zeolitový riolittuf vzniká epigenetickým pôsobením ako alumosylikátová minerálna látka kyslej explozívnej mediteránnej, alebo pacifickej magmatickej provincie. Vznik takého minerálu vyžaduje zvláštne okolnosti, čistota zloženia vo veľkej miere závisí od miesta nálezu.

Naša spoločnosť má 4 zeolitové bane, ktoré sú vhodné na výrobu liečivých práškov na vnútorné použitie, dermatologických pást, krémov atď. Zeolitové horniny sú rozdielne čo sa týka zloženia a vlastností v závislosti od miesta výskytu. Preto na výrobu produktov minerály vyberáme podľa výskytu a potrebných liečivých účinkov. Sumár niektorých užitočných vlastností zeolitov nájdete nižšie:

Biogénna plynová adsorpcia:

Špecifická vnútorná štruktúra prírodných zeolitov sú vhodné na rýchlu reverzibilnú adsorpciu molekúl CO2, NH3, H2S, SO2 a H2O. Tak napr. 1g vhodne upraveného zeolitu je schopný adsorbovať 1dl amónia normálneho stavu. Výmena iónov: Vnútorný priestor pórov elektrostaticky je nevyrovnaný. Katióny v systéme afinity katiónov sú vymeniteľné. Tým pádom sa môžu zúčastniť v metabolizme živých organizmov. U rastlín na povrchu koreňových vlasov, u zvierat na povrchu tráviacej sústavy prispievajú k výmene iónov buniek a tkanív.

Bacteriosorbcia:

Niektoré patogénne druhy baktérii sa silne viažu k štruktúre zeolitov. Tak napr. zeolitová suspenzia je vhodná na obmedzenie embrionalizácie staphylococcusu alebo E-coli baktérii a na zníženie ich koncentrácie. V takej súvislosti majú úlohu zeolity nielen vo veľkochove hospodárskych zvierat, ale aj v riešení niektorých humánnych zdravotných problémov. Pri sorbencii výmena iónov zeolitu spôsobuje zmätok v membráne buniek u niektorých baktérii. Zmätok v membráne obmedzuje embrionalizáciu baktérii ako napr: meningococcus, streptococcus. Tým prírodné zeolity znamenajú nové, selektívne možnosti dezinfikácie.

Antiparazitický účinok:

Reprodukčné bunky, oocisty niektorých parazit pri styku s kryštálmi zeolitov tiež môžu utrpieť membránový zmätok na stene bunky. Po niekoľko hodinovom ošetrení zeolitom reprodukčné orgány parazit sa neembrionalizujú, následne sa zničia – Ponúka sa riešenie pre celý rad humánnych zdravotných problémov, ako aj problémy zvierat prírodnými zeolitmy bez chemických, telu cudzích látok.

Bio-koherencia:

Zeolity ako minerálne sústavy vzniknuté na nízkom tlaku a teplote, sú potrebnými  materiálnymi zložkami vzniku a filogenetickému rozvoju života. Bakteriálna flóra živých organizmov je rezistentná voči zeolitom. Tieto látky sa môžu vniesť do živých organizmov a ich sústavy bez ujmy. Táto vlastnosť predurčí prírodné zeolity nielen na pozíciu telu- koherenčnej nosnej látky, ale priamo pre účely potravinárstva a farmaceutického priemyslu.

Bio stopové a vzácne prvky
Kyslé vulkanné sklo, ktoré je nevyhnutne prítomné pri zeolitoch, obsahuje celý rad biologicky dôležitých stopových prvkov. Tieto, pre živé organizmy dôležité prvky sa môžu prijať zo zeolitových minerálov. Vytvorenie chuťových látok a príchutí, ako aj liečenie chorôb nervovej sústavy spôsobené  nesprávnou výživou sa môže zakladať na týchto vlastnostiach.

Z hľadiska výroby produktov zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o krásu sú potrebné ílové limnicky genetické minerály, ktoré sú prítomné v našich baniach. Kaolin, illit a bentonit vzikli v dôsledku povulkanických aktivít ílovým rozpadom subakvaticky nahromadenej kyslej vulkanickej horniny.

Zeolity a ílové minerály z okolia Mádu sú základnými surovinami pre výrobu dermatologických pást, peelingov, krémov, sprchových gélov, pre špeciálne zubné pasty a enteriálne prášky. Naše výrobky a cez nich pradávne horniny prítomné pri vzniku života, slúžia teraz dnešného moderného človeka.

Z myšlienok Dr. Ernőa Mátyása zostavené v roku 2014.